Jedného pekného slnečného dňa sa rozhodla mamička mačička, keďže jej mačiatko je už dosť veľké, že ho naučí ako sa lovia myši. Povedala mačiatku, aby si ľahlo na zem a ticho pozorovalo z diaľky, ako uloví myšku. Keď sa vráti s myškou, jeho úloha bude utekajúcu myš znovu uloviť.
O chvíľu už bežala mama k mačiatku a v papuľke držala myš. Keď bola pri mačiatku, pustila myš, aby ju ulovilo a pozorovala, ako sa mačiatko vrhlo na utekajúcu myš. V tom k utekajúcej myške skočil z druhej strany veľký kocúr, ktorý ju obratne ulovil a spokojne utiekol preč aj s jeho novou korisťou.
Keď si mačiatko uvedomilo, čo sa stalo, začalo smutne mňaukať a bežalo za mamou s plačom. Jeho mamička mačička videla tiež čo sa stalo a uvedomila sa, že táto situácia môže byť cennou lekciou, ktorou sa jej mačiatko môže niečo užitočné do života naučiť. Zavolala teda mačiatko k sebe na slniečko, aby si k nej sadlo, kde sa spolu v pokoji porozprávajú.
„Mačiatko moje, mrzí ma čo sa stalo. Videla som to na vlastné oči a chápem, že si smutné a sklamané. Dovoľ si tieto pocity teraz plne precítiť. Minulosť sa už nedá zmeniť.
Pokiaľ budeš v sebe živiť zatrpknutosť, hnev a nenávisť voči kocúrovi, ublížiš tým len sám sebe, neublížiš tým tomu kocúrovi.“ Mačiatko smutne pozeralo na mamičku mačičku a v srdci cítilo, že mamička mačička má pravdu. Po chvíľke zamňaukalo: „Mamička mačička, povedz mi prosím, ako to mám teda pustiť z hlavy?“
Mamička mačička sa usmiala a povedala: „Existuje viac spôsobov, ako to urobiť. Dnes si vysvetlíme jeden z nich. Predstav si, že kocúr, ktorý ti ukradol myš sedí tu s nami na slniečku. Povedz mu všetko, čo máš na srdci, ako sa cítiš a ako ti to ublížilo.“
Mačiatko postupne začalo zo seba dostávať všetky pocity až sa úplne vyplakalo. Mamička mačička sa ho spýtala: „Teraz keď kocúr vidí, akú bolesť ti spôsobil, čo by ti na to povedal?“
„Mrzí ma to. Videl som bežiacu myš a môj inštinkt mi hovoril, aby som ju rýchlo ulovil. Vôbec som si neuvedomil, že ju lovíš aj ty. Prosím odpusti mi, nechcel som ti ublížiť.“
Mačiatko si povzdychlo a povedalo. „Dobre, odpúšťam ti.“ Mamička pochválila mačiatko a povedala mu, že je čas, aby sa rozlúčilo s kocúrom a nechalo ho splynúť so svetlom. Potom mu povedala:
„Si šikovné a obratné mačiatko, rýchlo sa učíš a na našom teritóriu je ešte veľa iných myší. Zajtra pôjdeme na lov spolu a chytíme si inú myšku. Súhlasíš?“
„Áno, mamička mačička. Videl som, ako si ulovila myš ty a potom som videl aj, ako ju ulovil ten kocúr. Keďže som to videl už dvakrát, ako sa loví myš, myslím, že zajtra by som to mohol zvládnuť aj úplne sám.“
A presne tak aj bolo. Na druhý deň mačiatko samé ulovilo myš a jeho mamička mačička nemohla byť na neho viac pyšná.
A pokiaľ vás zaujíma téma odpúšťania viac do hĺbky, prečítajte si tento môj článok.