Ako vyskočiť z toxického pracovného kolotoča tak, aby si sa zachránila?

Poznáš to veľmi dobre. Si stále v jednom kole. Pondelok sa zlieva s piatkom, týždne s mesiacmi a ani nevieš ako, zase je december. Zastavíš sa a uvedomíš si to len párkrát do roka. Nechaj ma hádať kedy sa tak stane.

Je to na tvoje narodeniny? Keď ti niekto zagratuluje a položí otázku, ako sa máš, a ty nevieš úprimne odpovedať? Alebo cez Vianoce, keď si po dlhom čase konečne sadneš a zistíš, že nevieš, ako vypnúť? Ak si odpovedala aspoň jeden krát áno, nie si v tom sama.

Z mojej terapeutickej a koučovacej praxe poznám ženy, ktoré sú v práci doslova „zahádzané“ úlohami, požiadavkami, termínmi a zodpovednosťami. Každý deň riešia, ako sa z toho nekonečného toxického kolotoča vymaniť.

Každá nová úloha je ako kvapka do pohára, ktorý už aj tak preteká. Dnes je to rýchla prezentácia „do zajtra“, zajtra zastupovanie kolegyne, ktorá odišla a nikto ju nenahradil, a pozajtra správa od šéfa o 21:00. Nie je to raz za čas, trvá to už roky.

K tomu sa pridáva tlak z každej strany. Šéf očakáva, že budeš vždy k dispozícii, kolegovia, že to zase zoberieš ty, a doma ťa čaká partner, možno aj deti, ktorí chcú, aby si bola konečne s nimi.

Večer si už ale tak unavená, že nevládzeš ani rozprávať. A keď sa cez deň na chvíľu pozrieš do zrkadla na toalete v práci, niekedy sa ani nespoznávaš v odraze. Civejú na teba unavené oči, zovreté pery a strhaná pleť. Takúto vyčerpanú by si sa na sieťach známym radšej nezdieľala.

Otázka za milión eur: čo s tým?

Takto to ďalej ísť nemôže, pretože ťa to postupne zničí. Bludný kruh, v ktorom sa točíš, treba konečne prerušiť. Viem, čo si teraz myslíš. Pekná teória, ale ako na to v praxi? Mám hypotéku, účty, záväzky, a nová lukratívna práca sa len tak ľahko nenájde.

Dôvody, prečo to nejde, nebudem vymenovávať, pretože ich poznáš lepšie ako ja. 🙂 A nikto ti nehovorí, aby si zajtra podala výpoveď. Dokonca ani v práci, ktorú už tajne neznášaš. Veľké rozhodnutia treba robiť z pokojnej hlavy a nervového systému v stave bezpečia, nie z chronického stresu, či z parasympatického stavu „ohrozenia“.

Je tu však jedna stará múdrosť, ktorú by som ti rada dala do pozornosti: problém sa nedá vyriešiť na tej istej úrovni myslenia, na ktorej vznikol. Takže otázka znie: čo môžeš urobiť inak, aj keď toxické pracovné prostredie sa zatiaľ nezmení?

Prvý krok je pozrieť sa na seba ako na TVORKYŇU, nie ako na „obeť“ okolností.

„My si tvoríme náš vlastný život a našu realitu.“

Neznámy autor

Neznamená to, že si zodpovedná za to, ako sa k tebe správa šéf, či kolegyňa. Znamená to, že máš moc rozhodnúť sa, čo s tým urobíš ďalej. A to je viac, ako sa ti možno teraz zdá.

No dobre, ale ako?

Ako dospelá žena môžeš teraz prevziať zodpovednosť za to, ako si sa na svojom toxickom kolotoči podieľala, či už vedome alebo aj nevedome. So súcitom a bez obviňovania seba samej.

Zakaždým, keď si zobrala úlohu navyše, keď si odpísala na email v nedeľu večer, alebo keď si obed na rýchlo hodila do seba nad klávesnicou, „lebo inak to nestihneš“.

Za tým, čo bolo, môžeš kedykoľvek urobiť hrubú čiaru. Odteraz môžeš svoj deň vedome tvoriť tak, aby v ňom bolo miesto aj pre teba.

Kedy by to mohlo byť? Ráno, kým ostatní ešte spia a ty neotvoríš ako prvé emaily? Cez obedňajšiu prestávku, ktorú si naozaj vezmeš a stráviš ju mimo svojho pracovného stola? Alebo večer, keď pracovný telefón necháš odložený v kabelke?

Ty sama ako expertka na svoj život vieš nájsť riešenie, ktoré bude výhrou pre teba aj pre ostatných. Keď vstaneš o pol hodiny skôr alebo pôjdeš na obed mimo kanceláriu, nikoho tým neobmedzíš. Tvoje úlohy a povinnosti ťa jednoducho iba počkajú.

V čom je rozdiel?

V tom starom toxickom kolotoči je na prvom mieste firma, šéf, kolegovia, termíny a potom rodina. Ty si až na poslednom mieste a niekedy ani na tom poslednom nie. Nový spôsob sa začína tým, že na prvom, ba dokonca na „nultom“ mieste máš čas a priestor najskôr sama pre seba.

Spomeň si, čo hovoria letušky pred každým letom? Ak klesne tlak v kabíne, najskôr si nasaď masku ty, až potom pomáhaj ostatným. Prečo je potom také ťažké urobiť to v bežnom živote? Lebo nás to tak neučili.

Dlhé roky nás viedli k tomu, že sa máme najprv postarať o druhých a až potom o seba, ak teda ešte zostane čas. Teraz ale začni sama sebou.

Čo ti robí radosť? Káva alebo čaj ráno v tichu, ešte pred prvým emailom? Prechádzka cestou do práce o jednu zastávku skôr, kde počuješ čvirikať vtáky namiesto notifikácií? Nemusí to byť nič drahé ani veľké. Stačí, aby si sa k tomu mohla pravidelne vracať a aby ti to zdvihlo náladu.

Nový začiatok

Venuj si takýto vedomý čas pre seba každý deň, hoci iba na pár minút. A ak sa to zatiaľ nedá, tak aspoň trikrát až päťkrát do týždňa. Aj pár minút dokáže spraviť obrovský rozdiel.

Ak sa ti nedarí nové návyky udržať, nie je hanba poprosiť o pomoc a dovoliť si ju prijať. Dnes je veľa koučov, terapeutov aj psychológov, pre ktorých je pomoc druhým ich životným poslaním.

Keď som na svojej ceste z toxickej práce potrebovala pomoc ja, nenašla som v tej dobe sprievodkyňu, akú som pre seba potrebovala. Možno preto som sa ňou mala stať. Dnes vďaka mojej skúsenosti sprevádzam ženy jedna na jedna a moja unikátna holistická metóda MIRI v praxi skutočne funguje. Potvrdzujú to výsledky mojich klientok na Slovensku aj v zahraničí.

A ak by si chcela zistiť, ako môže spolupráca so mnou vyzerať, klikni sem a vyplň mi niekoľko otázok. Ja sa ti čo najskôr ozvem a dohodneme si nezáväzné online stretnutie zDARma.

 
Miroslava Škultéty
ICF certifikovaná koučka a transformačná sprievodkyňa žien s medzinárodným pôsobením. Sprevádza ženy na ceste z toxických vzťahov v práci k pokoju, sebavedomiu a radosti z práce. Viac o sprevádzaní 1 na 1 tu>>
Viac o Mirke si prečítate tu>>
Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *