Príbeh o mamičke mačičke a jej mačiatku

Jedného pekného slnečného dňa sa rozhodla mamička mačička, keďže jej mačiatko je už dosť veľké, že ho naučí ako sa lovia myši. Povedala mačiatku, aby si ľahlo na zem a ticho pozorovalo z diaľky, ako uloví myšku. Keď sa vráti s myškou, jeho úloha bude utekajúcu myš znovu uloviť.

O chvíľu už bežala mama k mačiatku a v papuľke držala myš. Keď bola pri mačiatku, pustila myš, aby ju ulovilo a pozorovala, ako sa mačiatko vrhlo na utekajúcu myš. V tom k utekajúcej myške skočil z druhej strany veľký kocúr, ktorý ju obratne ulovil a spokojne utiekol preč aj s jeho novou korisťou.

Keď si mačiatko uvedomilo, čo sa stalo, začalo smutne mňaukať a bežalo za mamou s plačom. Jeho mamička mačička videla tiež čo sa stalo a uvedomila sa, že táto situácia môže byť cennou lekciou, ktorou sa jej mačiatko môže niečo užitočné do života naučiť. Zavolala teda mačiatko k sebe na slniečko, aby si k nej sadlo, kde sa spolu v pokoji porozprávajú.

„Mačiatko moje, mrzí ma čo sa stalo. Videla som to na vlastné oči a chápem, že si smutné a sklamané. Dovoľ si tieto pocity teraz plne precítiť. Minulosť sa už nedá zmeniť.

Pokiaľ budeš v sebe živiť zatrpknutosť, hnev a nenávisť voči kocúrovi, ublížiš tým len sám sebe, neublížiš tým tomu kocúrovi.“ Mačiatko smutne pozeralo na mamičku mačičku a v srdci cítilo, že mamička mačička má pravdu. Po chvíľke zamňaukalo: „Mamička mačička, povedz mi prosím, ako to mám teda pustiť z hlavy?“

Mamička mačička sa usmiala a povedala: „Existuje viac spôsobov, ako to urobiť. Dnes si vysvetlíme jeden z nich. Predstav si, že kocúr, ktorý ti ukradol myš sedí tu s nami na slniečku. Povedz mu všetko, čo máš na srdci, ako sa cítiš a ako ti to ublížilo.“

Mačiatko postupne začalo zo seba dostávať všetky pocity až sa úplne vyplakalo. Mamička mačička sa ho spýtala: „Teraz keď kocúr vidí, akú bolesť ti spôsobil, čo by ti na to povedal?“

„Mrzí ma to. Videl som bežiacu myš a môj inštinkt mi hovoril, aby som ju rýchlo ulovil. Vôbec som si neuvedomil, že ju lovíš aj ty. Prosím odpusti mi, nechcel som ti ublížiť.“

Mačiatko si povzdychlo a povedalo. „Dobre, odpúšťam ti.“ Mamička pochválila mačiatko a povedala mu, že je čas, aby sa rozlúčilo s kocúrom a nechalo ho splynúť so svetlom. Potom mu povedala:

„Si šikovné a obratné mačiatko, rýchlo sa učíš a na našom teritóriu je ešte veľa iných myší. Zajtra pôjdeme na lov spolu a chytíme si inú myšku. Súhlasíš?“

„Áno, mamička mačička. Videl som, ako si ulovila myš ty a potom som videl aj, ako ju ulovil ten kocúr. Keďže som to videl už dvakrát, ako sa loví myš, myslím, že zajtra by som to mohol zvládnuť aj úplne sám.“

A presne tak aj bolo. Na druhý deň mačiatko samé ulovilo myš a jeho mamička mačička nemohla byť na neho viac pyšná.

Aké poučenia si vieme z tohto príbehu zobrať?

• Odpúšťame kvôli sebe a pre naše dobro. Pri odpúšťaní nemusíme schvaľovať to, čo druhá strana urobila, ale je dôležité emócie prečistiť a oslobodiť sa od minulosti, ktorá sa už aj tak nedá zmeniť.
• Môžeme žiť vo svete hojnosti. Aj keď nám niekto alebo niečo pred očami zoberie to, čo sme považovali za naše, môžeme sa o to znova pokúsiť alebo vytvoriť si to nejakým iným spôsobom. Princíp hojnosti znamená, že všetkého je na dostač pre všetkých.
• Aké iné poučenie si z toho odnášate vy?

A pokiaľ vás zaujíma téma odpúšťania viac do hĺbky, prečítajte si tento môj článok.